Každý, koho aspoň trochu zaujíma mayská kultúra, túži navštíviť lokality v strednej Amerike. Čo sa týka počtu takýchto sprístupnených pamiatok, najznámejšie sú práve tie na území Mexika (Chichen Itza, Tulum, Coba a i.), či slávny Tikal v Guatemale. Pri prechode západnou časťou štátu Belize do Tikalu sme však narazili na miesta očarujúce, pokojné a zároveň divoké... Z nich bol práve Xunantunich oázou pokoja, v ktorej nenarážate na masy turistov, ale bosí sa môžete poprechádzať neuveriteľne zelenou trávou pomedzi stavby dýchajúce históriou, pričom väčšina z nich bola postavená medzi rokmi 200-900. pokračovanie článku
Balkánskym krajinám sa časť ľudí vyhýba mysliac si, že viac IN je letieť na Bali, do Mexika alebo aspoň do západnej Európy... Do - na prvé počutie - zvučných miest, s pekne upratanými ulicami a dobrými reštauráciami. My sme sa tentoraz rozhodli pre Bukurešť, aj keď v mojom prípade nie celkom dobrovoľne, ale pracovne. Vlak ponúka obrovské výhody, a to nielen cenu, možnosť pohodlnej cesty - aj keď trošku dlhšej (cca 20 hod aj s prestupom v Budapešti) a čo je pre mňa dôležité, možnosť vidieť krajinu, ktorou prechádzate. Pre viac ako rokom sme absolvovali vlakom Burgas, tak sme aspoň vedeli, čo očakávať a o preto bolo pre nás ľahšie sa na takúto cestu psychicky aj fyzicky pripraviť. pokračovanie článku
Po náročnom dni , už tzv. „zapolárnom dni" nás čakala ešte náročnejšia noc. Mali sme urýchlenie odstaviť náš autobus, no žiadna možnosť nebola, a tak sme sa bleskovo a na mieste rozhodli, že sa z preplavíme ešte počas noci (čo cez polárnu noc nie je naozaj problém) na ostrovy Lofoty a Vesterály. pokračovanie článku
Ranné vstávanie po „preoslavovanej" noci bolo pre väčšinu zúčastnených naozaj ťažké, tak sa samozrejme odchod samovoľne presúval, čím vznikol sklz niekoľko desiatok minút, no naše kroky - otáčky kolies neohrozene viedli cez Nórske hranice do hlavné mesta Osla. Vďaka vybaveniu autobusu dvoma GPS prijímačmi sme chvalabohu trafili aj do centra mesta k parkovisku, kde sme odstavili bus. pokračovanie článku
Myslím, že zahraničná exkurzia pre našich študentov je udalosťou celého štúdia, a preto sa už niekedy v septembri stretávam od nich s otázkou, kde pôjdeme v lete. Vždy je to veľmi ťažká otázka... väčšina si to predstavuje ako dovolenku pri mori, s vyvalenými šunkami a chladivým koktailom v ruke. Avšak, načo ísť do krajiny, kde sa dostanú bežne aj sami, s rodičmi, či partiou. Nás lákajú skôr miesta, ktoré nie sú bežné, smer východ alebo sever, pričom sa snažíme túto cenu stlačiť čo najnižšie, aby si to mohol dovoliť naozaj každý... S kilometrami sa nič spraviť nedá, autobus žerie koľko žerie, ubytko je stále najvyšší výdavok a preto sme si už zvykli robiť tieto exkurzie so stanmi, či už nadivoko, alebo raz za čas aj v kempe, keď už atmosféra v autobuse nie je voňavá a dusná... pokračovanie článku
Po roku som sa teraz v októbri znova z pracovných dôvodov vrátila do Nízkych Tatier, konkrétne Demänovskej doliny, a pomedzi nudné a pre mňa nezaujímavé prednášky som sa aj s niekoľkými kolegami rozhodla pre malú vychádzku smerom vyššie do lesov Demänovskej doliny. Tešila som sa na pokoj a ticho. Práve kvôli hluku z množstva turistov sa necítim dobre vo Vysokých Tatrách, niekedy má človek pocit, že je na nejakej nákupnej promenáde veľkomesta, a preto dva protismerné prúdy „masy" ľudí, kedy naozaj nemáte šancu prebehnúť z jedného prúdu do druhého, nie sú nič pre mňa. Tí, čo ma poznajú, vedia o čom hovorím. pokračovanie článku
som človek, ktorý sa na svet pozerá otvorenými očami a vníma ho všetkými zmyslami
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
